4 životné lekcie, na ktoré nezabudnem

Buďte v živote pozorní ku každému, koho stretnete

Počas môjho druhého semestra na vysokej škole nám dal náš profesor kvíz. Bol som svedomitý študent, a preto som zmeravel, keď som uvidel poslednú otázku v tomto teste: „ Ako sa volá pani, ktorá upratuje našu školu?“

Bol som presvedčený, že je to zo strany profesora nejaký žart. Každý deň som túto ženu videl na našich chodbách. Mala tmavé vlasy a okolo 50 rokov. „No mal by som vedieť jej meno?“, pýtal som sa nechápavo sám seba. Odovzdal som teda môj test s poslednou otázkou bez odpovede.

Predtým, ako sme odišli, sa jeden študent spýtal profesora, či bude mať posledná otázka dopad na našu známku. „Samozrejme,“ odpovedal profesor. „Počas svojej kariéry stretnete množstvo ľudí. Môžu vám povedať množstvo zaujímavých myšlienok, ako aj informácií, ktoré budú pre vás dôležité. Všetci sú dôležití a zaslúžia si vašu pozornosť a záujem. Dokonca aj pokiaľ by bolo jediné, čo urobíte, obyčajný úsmev a pozdrav.“ 

Na túto životnú i kariérnu lekciu som naozaj nikdy nezabudol a dodnes si pamätám meno tejto dámy. Volala sa Mária.


Veci môžu byť inak, ako sa na prvý pohľad zdajú

Raz veľmi dávno, keď ešte zmrzlina stála len pár halierov, prišiel malý chlapec do cukrárne a usadil sa k jednému stolu. Čašník k nemu pristúpil a spýtal sa ho, čo by si želal.

„Koľko stojí, prosím, jeden zmrzlinový pohár?“ spýtal sa chlapec.

„1 korunu,“ odpovedal čašník a čakal, že si chlapec rýchlo objedná.

Chlapec však vložil ruku do vrecka a začal počítať drobné, ktoré odtiaľ vytiahol.

„A ak by som si dal iba samotnú zmrzlinu bez ovocia a šľahačky?“ smutným pohľadom zisťoval ďalej.

„ 80 halierov,“ odpovedal nervózny čašník, pretože pri ďalších stoloch už pribudli noví hostia.

Malý chlapec si znova spočítal svoje mince a povedal: „Prosím si teda jednu obyčajnú zmrzlinu.“ Namrzený čašník rýchlo odišiel a ponáhľal sa obsluhovať vedľajšie stoly.

Po nejakej chvíli doniesol čašník chlapcovi zmrzlinu a účet. Chlapec zjedol zmrzlinu, na stole nechal peniaze a odišiel. Keď si čašník prišiel po peniaze a pozrel sa na stôl, rozplakal sa. Na stole ležalo niekoľko halierov v hodnote jednej koruny. Chlapec si neobjednal zmrzlinový pohár, pretože myslel na čašníka a chcel mu nechať prepitné.


Prekážky sú tu, aby nám zlepšili život

V dávnych časoch kráľ dal postaviť do cesty veľký balvan. Potom sa ukryl a sledoval, či niekto dokáže túto obrovskú skalu dať preč. Niekoľko z kráľových najlepších bojovníkov prišlo ku skale, no ani sa neunúvali s ňou niečo urobiť a odkráčali preč.

Mnohí nadávali na kráľa, že neodstránil z cesty tento balvan. Nikto z nich však nič neurobil.

Podvečer išiel okolo skaly roľník, ktorý si viezol vozík zeleniny. Pristúpil k balvanu, položil svoj náklad a skúsil túto veľkú skalu posunúť na kraj cesty.

Po dlhom snažení a tlačení kameňa sa mu to nakoniec podarilo. Vzal teda svoj vozík plný zeleniny a chcel odísť. Zrazu však zbadal, že na mieste, kde bola skala, leží mešec peňazí. V mešci bolo kopec zlatých mincí a odkaz od kráľa, že mešec patrí tomu, kto dokázal odstrániť obrovský balvan z cesty. A tak sa roľník naučil to, čo sa mnohí z nás nikdy nenaučia: „Každá jedna prekážka predstavuje príležitosť, aby ste zlepšili svoje podmienky.“



Dávanie zo srdca má úplne iný rozmer

Pred mnohými rokmi som pracoval ako dobrovoľník v nemocnici. Spoznal som tam dievčatko, ktoré sa volalo Liz. Trpela zriedkavou a vážnou chorobou. Jej jedinou možnosťou na záchranu bola transfúzia krvi od jej 5 ročného bračeka, ktorý túto chorobu prekonal a jeho telo si dokázalo vytvoriť potrebné protilátky, aby chorobu porazil. 

Doktor vysvetlil situáciu jej malému bratovi a spýtal sa ho, či by bol ochotný svojej sestričke darovať krv. Videl som, že na okamih zaváhal, no vzápätí povedal: „Áno, ak to pomôže zachrániť život mojej sestry.“

Počas transfúzie ležal na posteli vedľa svojej sestry a usmieval sa. Všetci sme videli, ako sa vracia farba do jej líc. Chlapček sa pozrel na doktora a spýtal sa ho tichým hlasom: „Začnem umierať hneď teraz?“

Chlapček si zle vysvetlil slová lekára a myslel si, že musí darovať všetku svoju krv, aby zachránil život svojej sestričke.

Aká obrovská a nezištná láska bola v srdci tohto chlapčeka, keď súhlasil, že niečo také podstúpi? Je rozdiel obdarúvať ľudí niečím, čo nepotrebujeme alebo tým, na čom nám nezáleží a niečím, čo pre nás znamená veľmi veľa.

zdroj: https://eduworld.sk

Zdielaj článok
Komentáre
Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
Pridajte Váš komentár